MARIIA KONDRATIEVA

Mariia Kondratieva (Ukrajina) je choreografka, performerka, pedagogička a organizátorka kultúrnych podujatí v oblasti súčasného tanca a performancie. Je spoluzakladateľkou a kurátorkou vzdelávacieho programu DniproBodyProject - verejnej organizácie nezávislých umelcov Dneperskej oblasti (od roku 2016). Taktiež bolazakladateľkou a riaditeľkou tanečného centra Breaze (2009-2019). Počas niekoľkých rokov pred karanténou bola Mariia spoluorganizátorkou niekoľkých medzinárodných festivalov súčasného tanca a performancie v Dnipre: DniproBodyProject (2016), Choreography territories (2018), Zelyonka (2019).
Od roku 2019 sa Maria venuje doktorandskému výskumu a vyučuje techniky súčasného tanca na Katedre réžie a choreografie Ľvovskej národnej univerzity. Kvôli vojne na Ukrajine získala v marci 2022 so svojou trojmesačnou dcérkou dočasné útočisko v holandskom Utrechte. Byť umelkyňou a čerstvou mamou počas vojny jej dáva úplne extrémne skúsenosti, ale tak užitočné pre umeleckú prax. Preto sa zrodila jej konceptuálna sólová performancia "Syndróm preživšieho". Mariia na ňom pracovala počas niekoľkých rezidenčných pobytov v Amsterdame, Utrechte, Budapešti a Bratislave s niekoľkými prestávkami pre život s rodinou na Ukrajine. ako profesionálna tanečná performerka pracovala na mnohých projektoch. Najdôležitejšie z nich: 2012-2014 - Ukrajina. Point G. (Ukrajina); 2012-2014 - Homeproject (Ukrajina-Moldava-Bielorusko-Švédsko); 2016 - #letmepleaseyou (Ukrajina-Litva); 2016-2019 - Laboratory work №9 (Ukrajina-Bielorusko); 2018-2019 -#ifthereisawill (Ukrajina); 2022 - STILL LIFE IN THE PARK (Holandsko). Od roku 2003 sa ako choreografka a tanečná pedagogička venuje práci s deťmi i dospelými, s profesionálmi i amatérmi. Jej najvýznamnejšie tanečné diela: 2010 - Somnambulisation; 2013 - Alice; 2015 - Red threads; 2016- Comfort zone; 2017 - Girl and the ball; 2018 - Only mine; 2018 -#ifthereisawill (v spolupráci s inými nezávislými choreografmi); 2020 -Meeting. Zoznámenie.

 

"Môj profesionálny záujem sa týka súčasného tanca, fyzického divadla a performatívneho umenia. V poslednom čase som prešla dvomi silnými skúsenosťami: skúsenosťou materstva a skúsenosťou vojny. Obe v rovnakom čase. Také protikladné zážitky a také protikladné energie. Jedna je o živote, radosti, raste a rozvoji, druhá o neistote, nestabilite, deštrukcii a smrti. čo je privilegované v mojom tele? Čo je privilegované v mojej mysli? A čo sa potom odráža v pohyboch a myšlienkach, slovách? Čo vystupuje do popredia a rastie nečinnosťou a čo je vyhodené na smetisko vedomia? To je to, čo ma v súčasnosti zaujíma skúmať. A to je to jediné, čo by som mal teraz robiť. 
Pretože odpoveď na otázku "čo mám robiť ako umelec v čase, keď môj ľud bojuje za slobodu so zbraňou v ruke?" V procese tvorby sóla vychádzam z intuitívnych myšlienok postavených na realite, ktorá ma teraz obklopuje. Tieto myšlienky transformujem do vizuálneho, zvukového a fyzického materiálu. Praktiky sa cvičia v ateliéri, korigujú, miešajú a transformujú do hotových scén predstavenia. Tieto procesy nenútim, idem s prúdom. Umožňujem, aby toto sólo bolo také, aké ho potrebuje priestor - také, aké má zmysel nielen pre mňa, ale aj pre niekoho iného. A keď počujem spätnú väzbu publika po zdieľaní work-in-process, vidím, že to funguje."