Alicja Czyzel, Julia Krupa / program Dance & Science
Trvanie rezidencie: 09.06.2025 - 23.06.2025
Termín výstupu: 12.06.2025
Alicja Czyczel & Julia Krupa
Projekt prepája umelecký výskum choreografky a tanečnice Alicje Czyczel s vedecko-vizuálnym prístupom botaničky Julie Krupy. Autorky skúmajú vodné rastlinstvo a dunajskú krajinu cez optiku somatického pohybu a bylinkárstva. Cieľom je prostredníctvom pobytu v prírode (a “more-than-human” stretnutí) hľadať cesty k opätovnému napojeniu sa na prírodný svet a hlbšiemu pochopeniu súčasnej environmentálnej krízy.
Výskum prebieha v dvoch rovinách: prípravou v ateliéri (Telocvičňa) a priamou interakciou s ekosystémom v teréne. Autorky prehodnocujú tradičný koncept herbára post-antropocentrickým spôsobom. Julia využíva svoje experimenty s ekologickou rastlinnou tlačou a fotosenzitívnymi farbivami na tvorbu tzv. Modrého herbára – vizuálneho archívu vzťahov medzi vodou, flórou a komunitou.
Alicja a Julia nadviazali spoluprácu v roku 2023 vo Varšave so zámerom spájať svoje perspektívy na intimitu v krajine. Spoločnými aktivitami vytvárajú priestor pre vnímavé prepojenie umenia, vedy a tela, čím zdôrazňujú našu vzájomnú závislosť s prírodným svetom.
Projekt RESIDANCE 25 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Projekt Nature of Us je podporený programom Kreatívna Európa Európskej únie.
Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
Niekoľko poznámok k rezidencii
Napísala Barbora Chomová Uríková
Príroda na Veľkolélskom ostrove ako inšpirácia pre tvorbu
Umelecká rezidencia choreografky, performerky a tanečnice Alicje Czyczel a botaničky Julie Krupy predstavuje unikátny interdisciplinárny dialóg dvoch odlišných, no vzájomne sa doplňujúcich prístupov k jednej téme. Poľské autorky nazerajú na ríšu rastlín vo vodných tokoch cez optiku somatických praxí, pričom vo svojom výskume prepájajú ľudské telo, rastlinstvo a vodný živel.
Tento výskumný pobyt je súčasťou širšieho medzinárodného rámca – uskutočnil sa ako súčasť európskeho projektu Nature of Us, v ktorom Platforma pre súčasný tanec figuruje ako jeden zo štyroch partnerov. Jeho hlavnou myšlienkou je cielené prepojenie vedeckých a umeleckých disciplín na pozadí aktuálnych environmentálnych a ekologických tém týkajúcich sa životného prostredia. Spolupráca choreografky a botaničky je tak priamou a veľmi konkrétnou manifestáciou tohto prepojenia.
Projekt stavia na kontraste a následnej syntéze dvoch metodológií: na jednej strane stojí umelecký výskum Alicje Czyczel, ukotvený v ekosomatickom choreografickom prostredí a improvizácii v prírode; na strane druhej vedecká a vizuálna perspektíva Julie Krupy, vychádzajúca z botaniky. Ich spoločným cieľom bolo preskúmať možnosti koexistencie a spolupráce týchto prístupov v špecifickom a dynamickom ekosystéme rieky Dunaj a jej okolia.
Úvodná časť rezidencie prebiehala v priestoroch Telocvične – Rezidenčného centra pre tanec. Autorky sa tu zamerali na konceptualizáciu projektu, definovanie teoretických východísk spoločného výskumu a detailné naštudovanie prírodných úkazov špecifických pre dunajskú krajinu. Keďže jadrom projektu je priama interakcia s krajinou, výskum sa plynule presunul do prírodného prostredia. Autorky strávili niekoľko intenzívnych dní na ostrove Veľký Lél na Dunaji Lélskom ostrove, ktorý spravuje ochranárske združenie BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie). Vďaka prednáške a sprevádzaniu od Andrey Froncovej z BROZ priamo v teréne získal ich performatívny výskum pevné odborné základy a hlbšie porozumenie lokálnemu ekosystému.
Výskum v teréne sa rozvetvil do dvoch hlavných línií, ktoré reflektovali hľadanie vzťahu medzi telom, vodou a okolitou prírodou. Výrazným vizuálnym aj haptickým podnetom sa pre autorky stali fragmenty dreva spracované bobrami, ktoré zbierali v lesoch a na plážach pozdĺž rieky. Zaujalo ich nielen špecifické sfarbenie a detaily odhaleného dreva, ale najmä ich symbolika – drevá vnímali ako stopy, ktoré v krajine zanecháva zvieracia aktivita a vodný prúd.
Tento materiál sa stal základom pre zvukovo - pohybový výskum. Z nazbieraných drevín vytvorili autorky priestorovú inštaláciu, do ktorej Alicja vstúpila pohybovo – cez tanec hľadala vzťah k tvarom dreva a následne interakciu presunula priamo do vody. Skúmala, ako sa mení ťažisko a dynamika tela v odlišnom prostredí vodného prúdu pri manipulácii s týmito objektmi. Prúd rieky bol silným odkazom na pohyb, zmenu a nezvratnosť.
Akustický výskum prebiehal formou nahrávania – rôzne podoby zvuku tvorené drevom zaznamenávali do nahrávok s cieľom vytvoriť audiovizuálnu montáž. Do tohto procesu spontánne vstupovala aj samotná krajina a jej zvuky, napríklad keď sa k ich zvukovým improvizáciám pridal ďateľ so svojim aktívnym klopaním na drevo.
V tichšom ramene Dunaja sa výskum zameral na prítomnosť rastlín. Hoci pôvodne hľadali špecifickú vodnú flóru, ich pozornosť si získalo neustále prúdenie biologického materiálu na hladine – napríklad semená topoľov naviatych na hladinu