Residence duration: 2024-10-01 / 2024-10-16
Performance date: 2024-10-16 at 18:00
Čo tvorí podstatu priestoru v ktorom existujeme? Je to hmota a forma do ktorej je tvarovaná? Sú to ľudia, živočíchy a rastliny, ktoré ju obývajú a užívajú? Ich aktivita? Vôňa, farby, zvuky, svetelnosť? Sú to stopy, ktoré tu zostali po minulých udalostiach, prítomný okamih, alebo budúce možnosti? Je to poznanie vývoja miesta v časovom horizonte? Ako ovplyvňuje priestor nás a ako prispievame my?
Nela Rusková je absolventkou tanečného divadla a performancie a choreografie na VŠMU v Bratislave.
Venuje sa vlastnej tvorbe, ktorú v posledných troch rokoch prezentovala na Kiosk festival, Nu Dance Fest MoveFest Ostrava a @Tanečno. Ako performerka sa zúčastnila na jednorazových vystúpeniach v rámci Biela Noc, Dňa otvorených ateliérov v Kultúrnom a kreatívnom centre ARTA v Piešťanoch alebo v kultúrnom centre Akropola Kremnica v rámci Nokturna.Vo svojej tvorbe sa zameriava na krehkosť človeka, jeho silnú vôľu a odolnosť. Zaujíma sa o skúmanie prepojenia človeka s prírodou, jednoduchosť bytia či všetko, čo súvisí s psychologickou vytrvalosťou v oblasti umenia. Interdisciplinárne spolupracuje aj na VŠMU pri tvorbe študentských filmov na Fakulte výtvarných umení a pri pohybovej spolupráci v oblasti činohry na Fakulte výtvarných umení. Má interpretačné skúsenosti zo spolupráce so slovenskými a zahraničnými umelcami a interpretmi, ako sú Lívia Balážová, Renate Graziadei, Stanislava Vlčeková, Nataša Novotná a Maja Štefančiková. V súčasnosti spolupracuje so Soňou Kúdeľovou a Danielom Račekom na novom predstavení Intensive tense.
Alica Šaling je absolventkou VŠMU - Tanečné divadlo a performancia. Magisterské štúdium odboru Tanečné umenie so špecializáciou na moderný tanec ukončila diplomovou prácou, v ktorej skúmala autentické vzťahy v kontexte tanečnej improvizácie.
Počas štúdia spolupracovala s choreografmi a choreografkami ako Marta Poláková, Francesca Zaccaria, Emil Leeger, s režisérom Robom Horňákom, Karolom Rédlim, výtvarníkom Jánom Valíkom a tiež s Debris Company. Absolventské autorské sólo Príbehy Konzumujúce Materstvo uviedla aj na Kiosk festival v rámci New Faces a tiež v rámci večera Turné novej generácie.
Neskôr účinkovala v dielach Sapiens Territory (Juraj Korec), Rozumu zbavení (Veronika Malgot, Libuša Bachratá) a v zahraničnej adaptácii tanečno-pohybového diela Abakanon - pamäť tela (Krisztián Gergye). Aktuálne je na materskej dovolenke. Je lektorkou projektu Tančiareň - Pohyb pre všetkých, pod záštitou PLAST - Platforma pre súčasný tanec ktorého zámerom je prinášať tanec a pohyb klientom/kám a zamestnancom/kyniam v zariadeniach DSS a CSS v Bratislavskom kraji.
Projekt Residance24 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
--------------------------------------------------------------
Niekoľko poznámok o výstupe z rezidencie
napísal Marek Godovič
Dve absolventky odboru Tanečné divadlo a performancia na VŠMU, Alica Šaling a Nela Rusková, absolvovali v priestore Telocvične umeleckú dvojtýždennú rezidenciu, počas ktorej pracovali na projekte s názvom Duch priestoru.
Dva týždne skúmali na vlastnej koži charakter, nálady a atmosféry rôznych priestorov v Novej Cvernovke. Dostali sa k verejným miestam, ale aj tým zabudnutým a nevyužívaným. Nadobudnuté skúsenosti prezentovali pred účastníkmi verejného výstupu z rezidencie, do ktorého priniesli spôsob uvažovania o priestore, aký vo svojej práci počas rezidencie uplatňovali. Upustili od pojmu work in progress a myslím, že intuitívne, v rámci povahy svojho výskumu, vhodne zvolili práve slovo zdieľanie. Jednotlivým účastníkom a účastníčkam ponúkli možnosť obmedziť zrakový či sluchový kontakt s priestorom a stať sa skôr objektami, a tým nechať na seba pôsobiť samotný priestor. V obmedzenom poli vnímania sa človek stretáva sám so sebou, so svojimi myšlienkami. Môže to pôsobiť očistne, detoxikačne. Umelkyne nedali pre účastníkov hranice a pravidlá, skôr možnosti vnímania priestoru a seba samého. To sa ukázalo ako kruciálne.
Tvorkyne mohli pozorovať rôznorodosť správania sa ľudí oprostených o zmysly a ako sa s týmito okolnosťami vyrovnávajú. V záverečnej diskusii sa s nami o niektoré z odpozorovaných javov podelili. Jedna časť účastníkov sa sústredila na svoj vnútorný pokoj, iní intervenovali do priestoru, akoby v sebe objavovali reflex zvieraťa. Vnímanie zvukov, ktoré súvisí s vonkajším prostredím, bolo tiež špecifické.
Vnímanie svojho tela, ktoré nevidím a prakticky nepočujem ani svoje dýchanie, môže evokovať zvukotesnú kapsulu, v ktorej sa môžem na základe pocitov pozorovať: akým spôsobom sa hýbem, ako dýcham, na čo myslím? Je to podobný pocit, ktorý môže vzniknúť pri pobyte v tme, kam sa do stiesneného prostredia a podmienok dobrovoľne uchyľujeme, aby sme zregenerovali telo a myseľ a nechali na seba pôsobiť priestor, ktorý nevidíme. Takýto pobyt trvá väčšinou sedem dní. Po ich absolvovaní začne telo produkovať duchovnú molekulu DMT, ktorá umožňuje snívanie či širšie duchovné zážitky. Neberiem to ako inšpiráciu tvorkýň, aspoň to nenaznačili v úvodnom slove ani v diskusii, ale niečo, k čomu som si chcel pripodobniť stav, do ktorého som sa počas štyridsiatich minút „bez“ očí a „bez“ sluchu dokázal dostať a čo som si stihol uvedomiť.
Niektorí z účastníkov sa v rámci diskusie podelili o svoje pocity - postupne strácali cit pre priestorovú či časovú orientáciu, „strácali sa“ vo svojom vnútri. Niektorí sa dokázali sústrediť len na vlastné bytie, v iných prúdili myšlienky ako na bežiacom páse alebo ich takéto fyzické bezčasie nútilo byť v pohybe.
Zaujímavým zistením bolo, že niektorí účastníci (vrátane mňa) sa v takto špecifických podmienkach pohybovali ako v teritóriu. Prebudilo sa v nich zviera, ktoré si potrebuje odskúšať miesto, po ktorom kráča a chce si ho jasne vymedziť.
Rezidencia Duch priestoru dala možnosť tvorkyniam vyskúšať si smerovanie svojho uvažovania o koncepte performancie. Nejde tak o vizuálne získaný materiál, ale pohľad na účastníkov zdieľania, ktorý im môže pomôcť v uvažovaní nad tým, ako chcú tvorivý proces ďalej viesť a spracovať pohybový a výtvarný materiál do štruktúry výsledného diela. Bude rovnako tak zaujímavé sledovať, ako sa obe tvorkyne, ktoré majú za sebou rôznorodé skúsenosti, dokážu spojiť. Už samotné zdieľanie bolo zážitkom. Výzvou určite bude vytvorenie špecifického inscenačného jazyka. Predpoklady v rámci záverečného zdieľania k rezidencii, nepochybne sú.